Táto rozprávka vznikla ako súčasť výučby prvouky v druhom nočníku…ehm, ročníku 😀 Pojednáva o rozpustnosti látok vo vode a bronzovej rybke ;o)
Kde nebolo, tam nebolo, žili raz dvaja kamaráti. Solikryštál a Kameňokryštál. Obaja si boli veeeeeeeeľmi podobní. Mali mnoho hrán a mnoho strán a trochu kvádrovité telo a na slnku sa blyšťali. Jediným rozdielom medzi nimi bola chuť. Zatiaľčo bol Kameňokryštál úplne bez chuti (v žiadnom prípade nie nechutný! ;o), Solikryštál bol slaný.
Raz, keď sa vonku hrali na naháňačku, práve vo chvíli, keď Solikryštál capol Kameňokryštála po jednej z jeho hrán a zvolal „Si to!“, kde sa nevzala, tu sa nevzala, prišla obrovská prívalová vlna. Obaja priatelia sa ocitli unášaní vodou v silnom prúde (v tomto slove, milé deti, za žiadnych okolností neodstraňujte samohlásky :D). Keď si naši priatelia uvedomili, že sú neživou prírodninou a nemusia dýchať, prestali sa báť utopenia a unášaní vodou, pokračovali v naháňačke ešte aj vo chvíli, keď sa ocitli v stojatej vode v jazierku. „Si to!“ zvolal Solikryštál. „Si…“ Kameňokryštál nedopovedal, lebo namiesto capnutia kamoša po niektorej jeho stene, či hrane, prešiel úder naprázdno vodou a iba čo rozčeril hladinu. „Solikryštááááááááááááááááááááááááál,“ volal a potom znovu, „Solikryštáááááááááááááááááááááááááál.“
„Čo je, čo tu reveš, ako by si bol z Revúcej,“ opáčila bronzová rybka, plávajúca okolo. „Ja, teda my, teda…“ začal Kameňokryštál. „Viem, viem, to sú osoby v sLOVEnčine: Ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony. A čo je s nimi?“ zahlásila rybka trochu otrávene. „Nieeeee, neprerušuj ma. Bol som tu s kamošom, Solikryštálom, lebo nás uniesol prúd vody. A v slove prúd, za žiadnych okolností nevynechaj samohlásku,“ zdôraznil Kameňokryštál v závere, aby to rybka určite nerobila. Jasné, aj keď bola rybka dospelá, podobne ako my všetci, urobila presne to, čo vraj robiť nemá a rozchechtala sa na celé kolo. Keď sa konečne upokojila, Kameňokryštál pokračoval: „No a ako sme tu, v tomto jazierku, hrali naháňačku, odrazu sa kamoš Solikryštál vyparil…zmizol…bol fuč!“ Rybka sa zamyslela a s vážnym hlasom prehovorila: „Hm, tvoj kamoš, bol zo soli, preto sa vo vode rozpustil.“ Kameňokryštál začal nariekať a nariekať, no rybka ho zahriakla: „Prestaň revať a radšej si odo mňa vypýtaj želanie. Som bronzová rybka, tak nemám tri, ako moja „zlatá“, všetkými žiadaná, sesternica, ale aj jedno poteší, či?“ Kameňokryštál sa zamyslel: „Prajem si, aby som vedel môjho kamoša Solikryštála získať späť.“ Rybka sa usmiala, čo samozrejme nebolo vidno, lebo ryby sa usmievajú iba v dUCHU a zašepkala: „Vezmi vedro, naber doň slanú vodu z jazera a postav to na breh na slnko.“ Kameňokryštál urobil, ako rybka prikázala a čuduj sa svete, keď sa voda z vedra vyparila, vo vnútri sa ligotal…Solikryštál. Vyliezol von z vedra, rozhliadol sa, no nikde nevidel kamoša Kameňokryštála, ktorý bol, ako dobre vieme, v jazierku. „Kameňokryštáááááááááááááááááááál, Kameňokryštáááááááááááááááááááál, Kameňo…“ zarazil sa, lebo vo chvíli, keď tretíkrát zakričal kamošove meno, vynorila sa z vody bronzová rybka. „Už zas?“ spýtala sa, tentokrát vážne znechutene. „Hľadám kamoša, Kameňokryštála, hrali sme…“ „Viem, viem,“ zahlásila bronzová rybka, „zaželaj si, že ho chceš nájsť a ja ti pomôžem.“ „Želám si mať nazad môjho kamoša Kameňokryštála.“ Rybka sa vystrčila z vody tak, že trčala až po pás a tajomným hlasom zvolala. „Tvoj kamoš je v tomto jazere, musíš však všetku vodu prefiltrovať, ak ho chceš z vody dostať. Nájdi si kúsok látky, poprípade filtračný papier, náhodne sa povaľujúci okolo a prelej cezeň všetku vodu z jazera. Solikryštál urobil, ako mu rybka poradila a čuduj sa svete, keď prefiltroval všetku vodu z jazera, vo filtri ostal… „Kameňokryštáááááááááááááááááááááál, ty žijeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeš.“ To bolo zvítanie, dokonca aj voda, ktorá doteraz mlčala, ako ryba vo vode, odrazu začala spievať…
Obaja kamoši sa vrátili domov a žili šťastne, kým sa Solikryštál nerozpustil v polievke slečny LieberSALTZovej a Kameňokryštál neskončil na brošni slečny Kontochristpoulovej z južného Grécka ?
Auror(a): Dávi;D Králik