"Boys, zásoby!" Tú tu tuuuuuu, tu tu tuuuuuuu...

18júl 2022 by Dávi;D Králik No Comments

Sedem dní v lese. Sám. Stan, spacák, karimatka, zapaľovač. pár bochníkov chleba. Vodu som nebral, viem, že tam je studnička. Zvyčajne som vstal okolo piatej rána (len odhad, lebo som nemal hodiny ani mobil), pobehal okolité kopce, po návrate založil oheň, Biblia, Taichi, meditácia, dlhé prechádzky.

–

Prvé dni som neobsedel, bežalo mi poČAS dňa hlavou milión vecí, okrem vyššie spomínaných vecí, som chodil okolo tábora dlhé kilometre (10-15 km denne, opäť samozrejme len odhad. ObČAS sa zastavili nejakí milí ľudia, s niektorými som súznel menej, s inými viac. Všetci boli milí. Najsilnejšie bolo stretnutie s Peťom a Andrea Paľagová (Na rozdiel odo mňa, mali mobil, tak aj foto mám a nechali mi aj proteínovú tyčinku, vlastne mi núkali všetky, ktoré mali, ale odmietol som, lebo som vravel, že človek by si mal brať len toľko, koľko potrebuje a nie toľko, koľko dokáže vziať). A od ďalších návštevníkov som dostal asi pol kila orechov, vraj aby som trochu ožil. A aj som ožil a prejavilo sa to zložením dvoch piesní pre našu kapelu, jednu som nazval Šiesty deň nahoty a druhú, ktorá je mojou finálnou bodkou za mojim spoločným ČASom s alkoholom, Desať malých štamprlíkov. Aha a už mám aj základ príbehu mojej novej rozprávkovej knihy. Ak sa poDARí napísať ju minimálne spolovice tak pekne, ako je v mojej hlave, bude to ešte silnejší a hlbší príbeh, než súčasné „Jablko“…

Keď bolo slnko, vedel som približne koľko je hodín. Keď bolo pod mrakom celý deň a ja som občas zadriemal, nastalo úplné bezČASie a netušil som, či deväť ráno, alebo štyri popoludní. Väčšinu dňa som bol v pohybe, neschopný zastaviť.

–

Šiesty deň nastal pokoj. ČAS prestal existovať. Dokázal som hodiny bez pohnutia ležať, sedieť, či stáť uprostred „mojej“ lúky, bol som jej súČASťou a ona bola súČASťou mňa.

Siedmy deň dávalo všetko zmysel. Všetko, čo bolo, čo je aj čo bude.

–

Ôsmy deň dorazila za mnou do lesa moja partia „S tebou mě baví svět“, aby sme spoločne strávili ešte tri dni a ja som zvolal: „Boys, zásoby“, presne ako stavitelia železníc v jednom z dielov Winnetou a tiež som zažil krásnu radosť z návratu do ČASu, v ktorom mám skvelých priateľov a krásnu rodinu.