Zľahka o jednom konci..
Zahorel v ústach krásky.
Kto na jar nechcel by len trochu nehy,
či za hrsť jahôd s vôňou lásky,
čo spoja dúhou oba brehy…
Zahorel, zapraskal ticho,
spoznával plné pery…
Objavil bohyňu lásky!
Odteraz, slepo jej už verí…
Mal život krátky,
párkrát ho vdýchla,
v prstoch potočila.
Zaspieval s ňou tri takty,
v popolníku ho pieskom udusila…
…inmemoriam…cigaretový špak…
Autor: Dávi;D Králik
Tento text bol pôvodne uverejnený na mojom blogu SME: https://davidkralik.blog.sme.sk/c/289701/inmemoriam.html , oprašujem 🙂