Jakub Andacký: Aj keď niektoré veci na prvý pohľad zmeniť nejdú, vždy sa dá o nich diskutovať a aspoň sa o zmenu k lepšiemu pokúsiť..

…je aktívny stredoškolský študent. V rámci školy zorganizoval niekoľko zaujímavých akcií vrátane vzdelávacích diskusií s inšpiratívnymi hosťami. V týždenníku Trend neskôr v rubrike “Použi rozum” publikoval svoje názory na tému, ako môže študent ovplyvňovať dianie v škole a meniť školu zvnútra. Okrem toho sa na jar tohto roku podieľal aj na organizácii študentských štrajkov zameraných na boj proti klimatickým zmenám, ktoré zarezonovali aj v médiách.

 

 

Kto ste?

Som obyčajný stredoškolský študent, občas však nespokojný.

 

Prečo ste nespokojný?

Asi to bude tým, že sa príliš zamýšľam nad vecami. A keď sa človek raz zamyslí, niet viac cesty späť 😀

 

S čím ste konkrétne nespokojný?

Tak napríklad v škole je to memorovanie a povrchné hodnotenie v podobe nič nehovoriacich známok. To som aj verejne deklaroval v blogoch na Trende.

 

Čo bol dôvod, že ste sa rozhodli publikovali svoje názory na verejnom fóre?

Nešlo o to, že by som hľadal priestor, kde by som uverejnil svoje myšlienky, ale prišla ponuka, aby som uverejnil svoje myšlienky a ja som hľadal obsah, ktorý by bol uverejnenia hoden 😊 A keďže najľahšie je písať o tom, čo človek robí, začal som písať o tom, ako môže študent ovplyvňovať dianie v škole a meniť školu zvnútra. No a k aktivitám, ktoré podnikám v rámci školy, som sa v blogu rozhodol pridať aj tie mimoškolské, konkrétne pochod proti klimatickým zmenám, kde som sa stal spoluorganizátorom.

 

A to sa vám ako stalo? Myslím tá spoluorganizácia pochodov?

Pôvodne som mal v pláne byť koordinátorom pre našu školu, ale asi som bol príliš aktívny a takto to dopadlo 😊

 

Aké boli reakcie okolia?

Paradoxne, napriek vážnosti tejto témy, sa najviac riešilo, či nebudeme príliš vymeškávať zo školy. Napokon som ale po viacerých stretnutiach s vedením školy dohodol, aby sa prvého klimatického pochodu mohli zúčastniť aspoň dve triedy.

 

Ako reagovali spolužiaci?

Väčšina z nich pozitívne. Možno aj preto, že to bolo organizované študentmi, ktorým asi veria viac, než dospelákom.

 

Čo vám na vaše aktivity povedali doma?

Naši sa ma snažia všemožne podporovať a súčasne mi nechávajú slobodu konať, ako najlepšie dokážem.

 

Čo je hlavná myšlienka klimatického pochodu?

Pokojne ho nazvime štrajk.

 

Dobre, čo je pointou tohto štrajku?

Začnem tým hlavným a to je, aby sa klimatické zmeny prestali brať na ľahkú váhu a začali byť témou diskusií na najvyšších miestach. Druhou vecou je revízia aktuálnych miest ťažby a to, následne zastavenie ťažby uhlia, ktorá je neekonomická a neekologická zároveň. A miesto uhlia začať hľadať cesty, ako využívať iné, alternatívne zdroje. Do tretice je to štrajk za zastavenie ťažby dreva v národných parkoch. Podľa vedcov z medzinárodnej platformy IPCC máme čas už len približne do roku 2030 na to, aby sme spravili komplexné zmeny a zvrátili tak negatívne dôsledky klimatických zmien. Pokiaľ nebudeme konať, hrozí zánik našej civilizácie, ako ju poznáme. My, dnešní študenti, sme prvá generácia, ktorej sa to v plnej miere dotkne.

 

Už ste hovorili o školstve, o klíme, skúsime politiku?

(smiech) Osobne sa moc do politiky nemiešam.

Ale mali ste nejaké diskusie, kde ste pozvali aj do školy politikov.

To áno, ale cieľom nebola propagácia konkrétnej politickej strany, ako skôr snaha dať spolužiakom príležitosť rozmýšľať nad vecami. A tiež som si chcel skúsiť zorganizovať niečo zmysluplné, lebo pre študenta má každá skúsenosť cenu zlata. A keď po prvej debate prišla veľmi pozitívna spätná väzba, motivovalo ma to k ďalším.

 

Od koho prišla pozitívna spätná väzba?

Aj od spolužiakov, aj od učiteľov. Dokonca naša pani profesorka triedna prišla s nápadom, že by to mohla byť celkom pekná triedna tradícia 😊

 

Koľko bolo napokon tých diskusií?

Päť. Zakaždým to bol niekto zaujímavý, kto by nás študentov mohol do budúcnosti riadne nakopnúť.

Skúsite si spomenúť na mená hostí?

Thomas Puskailer hovoril o showbiznise, čo obnáša práca speváka a s čím všetkým v zákulisí treba počítať. Druhým bol Martin Poliačik, s ktorým sme diskutovali o školstve a drogovej politike. Tretia v poradí bola Natália Šmídová, pracovníčka Amnesty international, s ktorou sme diskutovali o menšinách a tiež o ľudských právach. Štvrtým bol Michal Truban, s ním to bolo predovšetkým o biznise a tiež trochu o digitalizácii. A posledný bol bratislavský aktivista Jakub Mrva a s ním to bolo najmä o životnom prostredí.

 

Spomínali ste, že jedným z motívov, prečo ste tie diskusie organizovali, bola snaha získať skúsenosti. Čo konkrétne, aké skúsenosti, si odnášate?

Komunikácia na formálnej úrovni, keď som riešil s vedením praktické veci ohľadom jednotlivých diskusií. Ďalej logistika stretnutí, keďže bolo potrebné zladiť diskusie tak, aby vyhovovali aj hosťovi, aj účastníkom a ešte jednu vec vnímam veľmi silno a to je schopnosť moderovať diskusie. Na začiatku som mal pevne napísané otázky na papieri a tie som kládol. Postupne sa z otázok stali okruhy a v závere už som dokázal prichádzať s otázkami ad hoc počas diskusie v závislosti od odpovedí toho-ktorého hosťa.

 

Aké ďalšie role, teda okrem role moderátora, ste zastávali v projekte?

Organizátor, koordinátor, manažér aktivít.

 

Pridali sa k vám aj ďalší spolužiaci?

Áno, pomohli mi nachystať miestnosť, prípadne občerstvenie. Tie vážnejšie veci som zariadil sám, mám tak nejako lepší pocit, keď som si istý, že veci budú tak, ako majú byť.

 

Ak by som bol študent a spýtal sa vás na jednoduchý návod, ako zorganizovať podobné diskusie, čo by ste mi poradili?

Najskôr zistite záujem u spolužiakov, prípadne u učiteľov.

Následne sa stretnite s vedením a vysvetlite im, čo by ste chceli spraviť a prečo.

Určite si témy, alebo okruhy, o ktorých budete hovoriť. Zvlášť v prípade, že ide o politika, aby sa vám diskusia nezvrhla do politickej kampane. Témy preberte aj s hosťom vopred, aby ste si vzájomne vyjasnili očakávania a predišli sklamaniu na jednej, alebo druhej strane.

Pripravte sa tak, aby ste v ktorejkoľvek chvíli debaty, keď nastane povestné „trápne ticho“, dokázali vstúpiť do debaty a zabezpečiť jej plynulosť.

 

Spomínali ste hrozbu politickej kampane. Ako prebehli návštevy politikov na vašej škole?

Michala Trubana poznám ako úspešného podnikateľa. V startupovom prostredí, v ktorom som sa istý čas pohyboval, je dosť populárny. Presne preto som sa ho rozhodol zavolať k nám do školy, aby nám rozpovedal svoj príbeh a dal nám nejaké rady. Debatovali sme o biznise a digitalizácii štátnej správy, aby sa čo najviac odbúralo zbytočné papierovanie. Čo sa týka pána Poliačika, to bolo trochu zložitejšie, keďže bol v tom čase poslancom v parlamente. Zaujala ma však na ňom chuť debatovať so študentmi o dospeláckych veciach. Podarilo sa nám ostať pri konkrétnych názoroch na školstvo a potenciálnych legislatívnych úpravách. Rozhovor o konkrétnej politickej strane, alebo nebodaj jej propagovanie, sa nekonal.

 

Vy ste „EKO“ aktivista, však?

Vyzerá to tak 😊

Čo keby sa teraz napríklad ĽSNS rozhodlo, že bude „EKO“pozitív strana. Prizvali by ste ich k spolupráci aj napriek tomu, že otvorene deklarujú sympatie s fašistami?

Klimatická kríza dnes nie je už len environmentálny problém. Má aj nezanedbateľný sociálny a ekonomický rozmer. Jej spravodlivé riešenie si preto vyžaduje medzinárodnú spoluprácu a nie uzatváranie sa za ostnatými drôtmi. Treba si tiež uvedomiť, kto je za ňu najviac zodpovedný a koho sa jej dopady dotknú najviac. Musíme si uvedomiť, že klimatické zmeny najviac vplývajú na chudobných ľudí z chudobnejších krajín, ktorý majú na ich vzniku najmenší podiel. Kotleba tiež ideologicky inklinuje k autoritárstvu a fašizmu, a preto je mi jasné, že z hľadiska práve sociálnej politiky, ktorá si vyžaduje aj určitú mieru solidarity, nebude ku klimatickej kríze pristupovať tak, ako je potrebné.

Ak by ste raz boli v parlamente a Kotlebovci by prišli s návrhom, ktorý by vám dával zmysel. Podporili by ste ich návrh?

Ja by som v parlamente nesedel, lebo sa do veľkej politiky nechystám.

Ale pripusťme, že by sa to skrátka stalo. Sedíte tam a oni predkladajú „EKO“ návrh, s ktorým ste stotožnený, no súčasne je vám celkom jasné, že ho predkladajú účelovo, lebo im vlastne vôbec nejde o životné prostredie, ale o moc. Čo by ste spravili?

Presne z vyššie uvedených dôvodov by som s nimi už len principálne nebol ochotný diskutovať.

 

Ak teda nebudete sedieť v parlamente, kde budete sedieť?

Páči sa mi príbeh Zuzany Čaputovej, ktorá bojovala proti rôznym neprávostiam v našej spoločnosti a venovala sa aj environmentálnym témam.

 

Aha, takže do parlamentu nie, ale do prezidentského paláca áno?

(smiech) Nie.

 

Kedy sa z vás stal študent aktivista?

Asi pred rokom a pol som zistil, že mám dosť času a tiež, že ma niektoré veci dosť štvú. Tak som nejako prirodzene začal ten čas využívať na aktivity, smerujúce k zlepšovaniu vecí, ktoré ma štvali 😊

 

Už sme hovorili debatách, ktoré ste v škole organizovali, aby ste spolužiakov vťahovali do spoločenského diania a rozširovali si obzory, druhou boli študentské protesty, kde ste boli jedným z organizátorov. Ešte si spomínam na tretiu aktivitu, ktorú ste spomínali v niektorom zo svojich blogov a tou bolo rovesnícke učenie.

Keď som rozmýšľal, ako by sme my, žiaci, mohli pozitívne ovplyvniť dianie na hodinách, napadlo mi, že by bolo super, ak by sme skúsili učiť v rôznych triedach. Jednak to pomôže nám, aby sme porozumeli, aké ťažké je učiť, ale zároveň je to zaujímavé spestrenie, ak vás učia mladší, alebo starší spolužiaci, ktorých ste doteraz stretli len občas na chodbe a vôbec ste netušili, kto to je 😊

 

 

Aké boli reakcie zo strany ostatných?

Už pred samotnou aktivitou ma podporilo veľa spolužiakov, ale aj učiteľov a myšlienka sa im veľmi páčila.

 

Skúsili ste aj vy niečo odučiť?

Jasné.

 

A?

Spätná väzba bola veľmi pozitívna, tak hádam dobre 😊

 

Čo si z tejto aktivity odnášate?

Poznanie, že učiteľstvo je naozaj náročné a dobrý učiteľ je skutočný umelec 😊

 

Ako ste sa stali takým správňakom?

(smiech)

 

Neodpovedáte, tak skúsim preskúmať terén.

(nič)

Knihy?

Detektívky a autobiografie.

 

Váš vzor?

Moji rodičia, lebo sú to skvelí ľudia a ukazujú mi, ako sa dá správne žiť.

 

Dobre a niekto známy, koho by sme poznali aj my?

Trevor Noah, ktorý dokáže veľmi rýchlo reagovať a prispôsobiť sa a robí Daily show, kde sa vždy dozviem srandovným spôsobom niečo vážne z americkej politiky.

 

Vaša sila?

Nevzdávam sa a bojujem, aj vo chvíli, keď si iní hovoria, to nemá cenu. A tiež sa dokážem s ľuďmi dohodnúť, keď máme rozdielne názory.

 

Vaše slabiny?

Nedostatok SEBAvedomia.

 

Čo by o vás povedali vaši známi?

Netuším, skúste sa opýtať Veve 🙂

 

Kto ste?

Som ten, kto hľadá cestu a dialóg, aby veci fungovali.

 

Čo by ste odkázali svojim učiteľom?

Aj keď niektoré veci na prvý pohľad zmeniť nejdú, vždy sa dá o nich diskutovať a aspoň sa o zmenu k lepšiemu pokúsiť..

 

Rozhovor bol autorizovaný a Jakub Andacký v rozhovore nič nezmenil.

 

Zhováral sa: Dávi;D Králik

 

Páčil sa vám tento príspevok? Podeľte sa s ostatnými:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *