Kapitola šiesta/deviata – Viki a Veve na moment všade (Podľa Viki)

7:3 v prospech Viki, tak hor sa pohľadať Folina a uistiť sa, či je v poriadku 🙂

„Ako si môžeš byť taká istá? Veď sotva hovoril a dobitý bol tak, že ani nevládal pohnúť hlavou… Musíme ho nájsť!“ nedala sa odbiť Viki. Ceste, po ktorej, svietili o poznanie silnejšie než predtým, cestička mierila kamsi hore, do neznáma. Veve sa rozhliadla. „To sa ti povie, nájsť, ale aj keby sme pripustili, že Folin potrebuje našu pomoc, kde ho chceš hľadať? Veď ho vcucol ten svetelný kužel a nehnevaj sa, vyzeralo to, ako by sa Folin…“ Veve sa zarazila. Neďaleko totiž uvidela onen svetelný kužel, ktorý len predchvíľou „zhltol“ ich priateľa Folina. Obe dievčatá nemo pozorovali svetelný kužel, ktorý obďaleč nehybne postával, akoby na niekoho čakal.

 

„To je divné,“ zašepkala Viki, „predtým tu poletoval hore dole ako šialený a teraz?“ Veve súhlasne prikývla. Hodnú chvíľu čakali, no keď sa nič nedialo, opatrne vykročili smerom k nehybnému kuželu, aby ho preskúmali. Prikradli sa celkom blizučko. S cieľom, dotknúť sa toho svetla, natiahla Veve ruku, no skôr, než sa jej prsty stihli vnoriť dnu, kužel odskočil o niekoľko metrov ďalej. Dievčatá nechápavo pozreli jedna na druhú, potom na kužel a opäť vykročili. Tentokrát omnoho odvážnejšie a rýchlejšie, takže boli na mieste, kam dopadalo svetlo v priebehu niekoľkých sekúnd. Teraz pre zmenu vystrela ruku Viki, no situácia sa navlas zopakovala. Dievčence sa bezhlavo rozbehli na nové miesto, kam dopadalo svetlo, ale kužel na poslednú chvíľu opäť uskočil. Začala bláznivá naháňačka, ktorá by pre nezainteresovaného diváka mohla pôsobiť komicky, no naše hrdinky sotva popadali dych a vtipné im to rohodne nepripadalo. Keď napokon nasmrť unavené zostali ležať na zemi, fučali ako lokomotíva a nevládali sa ani pohnúť. „Vzdávame sa, ty hlúpe svetlo“ vyrazila zo seba nahnevaná Viki a na viac slov sa pre nedostatok kyslíku nezmohla.

 

Ako tak obe bezvládne ležali, začal sa kužel svetla celkom pomaličky približovať, bol stále bližšie a bližšie až sa dostal celkom tesne vedľa dievčat. Na moment zaváhal, ako by si nebol celkom istý, či im to chce až takto uľahčiť, no v zápätí sa posunul ešte kúsok a obe dievčatá sa ocitli priamo v jeho strede. „Hmmmm, to bude ešte veľmi zau….“ nedokončená veta sa spolu so sestrami začala rozplývať vo svetle kužela. „Veve?“ opáčila Viki. „Hm,“ odpovedala jej sestra. „Kde si?“ Viki hlas znel dosť nervózne, pravdepodobne preto, že nielen, že nevidela sestru, ale dokonca ani sama seba. „Ja neviem,“ zahlaholila Veve. „Ja vám to poviem, ak chcete,“ ozval sa starý známy hlas. „Folin?“ vyhrkli obe dievčence naraz. „Jasné, hádam ste nečakali niekoho iného,“ zahlásil pobavene čert. „Ale kde si,“ nedala sa Viki, ktorá mala odjakživa rada vo veciach poriadok a zhovárať sa s niekym a pritom nevidieť seba ani toho, s kým sa človek zhovára,  rozhodne v poriadku nie je. „Viki, prestaň stresovať, sme vo svetle a skrátka sme všade. Sme len myšlienkami, preto nepotrebujeme ústa, ani uši, a predsa navzájom počujeme všetko, čo chceme povedať,“ snažil sa ju Folin upokojiť. „Sme v nebi?“ zvolala prekvapene Veve. „To ja neviem, moja milá, nezabúdaj, že som vo svojej prapodstate čert, takže o nebi toho veľa neviem, ale keď nad tým tak rozmýšľam, mohlo by to byť aj nebo. Sme skrátka všetkým a všade,“ pyšne zakončil Folin svoje filozofovanie. „Ale čo mala znamenať tá naháňačka?“ opäť sa zamiešala do rozhovoru Viki. „Prečo pred nami to svetlo stále utekalo a robilo si z nás srandu? To ty?“ Folin sa zamyslel. „Nie, ja som v tom nevinne, aj keď priznávam, že to bolo veľmi komické. Keď nad tým tak premýšľam, možno to bol taký vstupný test. Niektoré veci možno jednoducho nemôžeme dosiahnuť vlastnou silou a snažením a až keď si to uvedomíme, sme pripravení ich získať. Nie však ako svoju korisť, ale ako dar.“ Nastalo ticho, ktoré sa pokojne rozlievalo v nekonečnom priestore a čase a spolu s ním sa v ňom rozlievali naši traja kamaráti. „Ehm, Folin?“ „Áno moja milá?“ „Čo bude teraz? Ako sa odtiaľto môžeme vrátiť nazad, na našu cestu?“ „To je jednoduché, vy tam už totiž ste. Nezabúdaj, že teraz ste všade.“ Prekvapené dievčatá ležali opäť na zemi, okolo nich sa vinula rozžiarená cesta, smerujúca kamsi nahor a ony si opäť už zase videli svoje ruky, nohy, telo. Viki, ktorá sa za normálnych okolností dokáže celkom dobre ovládať, nevydržala a nadšene objala mladšiu sestru. „Mám ťa rada, vieš?“ „Viem, aj ja teba, Viki,“ zašepkala Veve a opätovala sestrino objatie…

 

Naše cesty sú plné odbočiek a križovatiek a každá z nich znamená ďalšiu možnosť..

 

Ak veríš v osud pokračuj v čítaní na strane 127, ak si myslíš, že my sami rozhodujeme o tom, kam sa v živote dostaneme, našimi vlastnými rozhodnutiami a činmi, pokračuj na strane 147…


Priatelia, asi pred dvoma rokmi som dostal taký šalený nápad, napísať knihu, kde si čitateľ bude môcť na konci každej kapitoly vybrať, kadiaľ sa vyberie ďalej. Máte pravdu, je to riadny úlet, ak si človek predstaví, že počet kapitol rastie geometrickým radom 😀 Zatiaľ čo druhé kapitoly sú dve, v prípade tretej kapitoly tu máme štyri rôzne verzie, štvrtých kapitol je osem a tak ďalej. Zatiaľ to vyzerá na knihu príBEHOV, z ktorých každý bude mať 7 kapitol ;o) Keďže mám aktuálne napísaných viac než 100 strán textu, rád by som otestoval, ako to funguje a či to vôbec funguje, preto vás a najmä vaše deti, pozývam, aby ste sa stali pokusnými králikmi uja Králika a spoločne so mnou precestovali jednu z mnohých dejových línií. Ak sa chcete pridať, netreba nič viac, len si prečítajte kapitolu a rozhodnúť, či chcete pokračovať podľa Veve, alebo podľa Viki. Ak ste učiteľmi, pokojne svojim žiakom. Podobne môžete postupovať aj v prípade, že ste rodičmi ;o) Svoje rozhodnutie napíšte do štvrtku 07.05. v komentári pod týmto článkom (pozor, nie na FB, ani na LinkedIn, ani do (s)mailiku, ale priamo na web stránke, kde je text uverejnený, čiže tu ;o). O týždeň v nedeľu (10.05.) tu na mojej stránke zverejním ďalšiu kapitolu podľa preferencií vás, čitateľov (spočítam hlasy za Veve aj za Viki a kto získa viac, tadiaľ sa pôjde ďalej ;o).

Teším sa na vaše hlasovanie i pokračovanie nášho spolOČNÉHO DOBROdružstva o týždeň 🙂

*Knižka je, podľa mňa, vhodná pre deti vo veku 9-13 rokov.

**Text je zatiaľ neupravený, takpovediac z prvej, preto v ňom budú isto chyby a preklepy ;o) 

Páčil sa vám tento príspevok? Podeľte sa s ostatnými:

3 thoughts on “Kapitola šiesta/deviata – Viki a Veve na moment všade (Podľa Viki)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *