Kapitola šiesta – Vyhnanie z pekla (podľa Veve)

Čaute všetci. minulý týždeň ste sa rozhodli pre Veve a priznávam, vzišiel z toho čertovsky zaujímavý príBEH. ;o) Nech sa vám čápi a ďakujem, že čítate. Veľmi si to vážim 🙂 PríJEMNÉ čítanie a teším sa na rozhodnutie, kadiaľ ďalej ;o)

„To, čo si spravil dnes, prekročilo všetky medze!“ zahrmel hrozitánskym hlasom obrovský chlpatý čert. Z očí mu strieľali iskry, čiernu tvár mal skrčenú do zlej grimasy a z tmavých pier mu miesto slín pri každom slove odlietali ohnivé plamienky. Ďalší dvaja, o poznanie nižší a menej dôležití, stojaci každý z jednej strany, horlivo prikyvovali. Folin sa vzpriamil: „Nemôžem za to, vaša excelencia, tí ľudia boli v koncoch a keby som im nepomohol..“ „Keby si im nepomohol, mohli sme mať v pekle zopár ďalších duší,“ prerušil Folina príkro ten veľký. „Lenže mladému pánovi sa zachcelo zachraňovať. Čo myslíš, aká je šanca, že ľudia, ktorí akoby zázrakom vyviaznu z pazúrov smrti, nezačnú z vďačnosti pomáhať druhým, ha? Nulová. Čo nulová, mínusová. Už teraz akiste tvoj dobrý skutok oplácajú niekomu ďalšiemu.“ Na moment zmĺkol a ticho, ktoré nastalo, bolo hrozivé. „Zlyhal si, Folin a nezodpovedne si polepšil zlé meno celého pekla! Takéto správanie nestrpím! Tu v pekle už pre teba nie je viac miesto.“ Pri posledných slovách udrel celou silou hrubou palicou do zeme pred sebou a Folin pocítil, ako ho neviditeľné hnáty mocne schmatly, aby ním v nasledujúcej chvíli šmarili kamsi do neznáma. Chvíľu prekvapene hľadel do ústia akéhosi tobogánu, no odrazu začul hlasy…

„Viki, počula si to?“ Viki mlčky prikývla a prstom na perách naznačila sestre, aby prestala hovoriť tak nahlas. „Počula som, ako neďaleko odtiaľto čosi treslo na zem,“ teraz už Veve šepkala, „určite sú tu vlci.“ „Si normálna? Veď vieš, že sa tu naše myšlienky menia na skutočnosť!“ skríkla Viki rozčúlene, ignorujúc fakt, že ešte pred chvíľou sestre sama naznačovala, aby bola čo najtichšie. Niekoľko desiatok metrov od dievčat sa v prítmí objavilo trojo párov krvilačných očí, ktoré hodnú chvíľu stáli zlovestne na jednom mieste, až sa napokon začali celkom pomaličky približovať. „Poď, musíme utiecť,“ kričala Viki a ťahala sestru za ruku, no tá, neschopná pohybu, odovzdane pozorovala blížiacich sa vlkov. Ktorýsi z nich zavyl. Vyrazili vpred. Stačilo im niekoľko skokov, aby sa ocitli v tesnej blízkosti dievčat. Veve zacítila teplý hnilobný dych jedného z vlkov, ktorý celkom blízko jej tváre rozďavil hrozivú tlamu plnú ostrých zubov, aby sa v nasledujúcej chvíli celou silou zahryzol do bezbrannej obete. Zavrela oči a čakala. Lenže namiesto zahryznutia sa ozvalo bolestivé zaskučanie a smradľavý dych vystriedal smrad síry. „Ideš, potvora nenažraná!“ Tupý úder. Ďalšie zaskučanie a potom ešte jedno a odrazu nastalo neuveriteľné ticho. Keď dievčatá otvorili oči, stál pred nimi.. „Ty si… ty si…“ Viki od prekvapenia a tak trošku aj od strachu, nevládala dokončiť vetu, ktorú začala. Stál pred ňou čert. Bol vysoký, celý chlpatý, miesto chodidiel kopytá, na rukách drápy a na hlave, ako inak, rohy. Oči mu svietili do tmy červeno zlatistými svetielkami a ožarovali jeho vysunuté lícne kosti i obrovitánsky nos. „Áno, som čert,“ usmial sa odhalil svoje krivé žlté zuby, teda presnejšie povedané, pár pokazených zubov, ktoré ešte ako tak držali na svojom mieste. „Volám sa Folin a prísne vzato, už nie som čert,“ Folin na moment posmutnel, „dnes ma z pekla vyhnali, lebo…lebo som pomáhal ľuďom. Takže som padlý čert. Čert, ktorý nikam nepatrí..“ Veve, ktorá vycítila smútok niekoho, kto nikam nepatrí, opatrne pristúpila k čertovi, pohladila ho medzi rožkami a s láskou prehlásila: „Čo to trepeš? Ty, že nikam nepatríš? Zachránil si nám život, takže odteraz máš minimálne jedno isté.“ Veve sa odmlčala a Folin, ktorý jej doslova visel na perách ani nedýchal. „Od tejto chvíle už budeš navždy patriť do našich sŕdc. A nie len to, ak hľadáš spoločnosť, ponúkame ti miesto nášho sprievodcu.“ Folin sa roztancoval, celkom ako veselé šteňa, ktoré nedokáže skrývať nekonečnú radosť z hry a trvalo mu hodnú chvíľu, kým sa upokojil. Tí z vás, ktorí ste zažili pocit vylúčenia, pocit, že nikam nepatríte, mu isto rozumiete…

„Dámy, váš sprievodca je pripravený! Kam to bude?“ Baby na seba prekvapene pozreli a mlčali. „Ak mi nepoviete, kam máte namierené, ako vás môžem sprevádzať? Veď bez cieľa nieto správnej Cesty, alebo inak, kým človek, či čert nemá cieľ, všetky cesty sú tie správne. Takže kaaaaaaaaaaaam?“ „Domov,“ zašepkala Viki, „veď sme tu len nejakým nedopatrením a za tú chvíľu, čo tu pobehujeme, takmer sme zablúdili a veľa nechýbalo a Veve by skončila v temnote…Chceme ísť domov.“ „Domov? Vikiiiiii, prestaň, veď sme sa tu ešte ani neohriali a teraz, keď máme takéhoto parádneho sprievodcu,“ žmurkla na Folina a ten v tej chvíli podrástol aspoň o dvadsať centimentrov,“ niet sa už viac čoho obávať. Poďme za ďalším DOBROdružstvom, prosíííííííím.“

Naše cesty sú plné odbočiek a križovatiek a každá z nich znamená ďalšiu možnosť..

Ak sa chceš vrátiť domov, ako navrhla Viki, pokračuj v čítaní na strane 23, ak by si sa radšej ešte trochu potúlal týmto čudným svetom (je to svet?), ako navrhla Veve, pokračuj na strane 25..

Priatelia, asi pred dvoma rokmi som dostal taký šalený nápad, napísať knihu, kde si čitateľ bude môcť na konci každej kapitoly vybrať, kadiaľ sa vyberie ďalej. Máte pravdu, je to riadny úlet, ak si človek predstaví, že počet kapitol rastie geometrickým radom ? Zatiaľ čo druhé kapitoly sú dve, v prípade tretej kapitoly tu máme štyri rôzne verzie, štvrtých kapitol je osem a tak ďalej. Zatiaľ to vyzerá na knihu príBEHOV, z ktorých každý bude mať 7 kapitol ;o) Keďže mám aktuálne napísaných viac než 100 strán textu, rád by som otestoval, ako to funguje a či to vôbec funguje, preto vás a najmä vaše deti, pozývam, aby ste sa stali pokusnými králikmi uja Králika a spoločne so mnou precestovali jednu z mnohých dejových línií. Ak sa chcete pridať, netreba nič viac, len si prečítajte kapitolu a rozhodnúť, či chcete pokračovať podľa Veve, alebo podľa Viki. Ak ste učiteľmi, pokojne svojim žiakom. Podobne môžete postupovať aj v prípade, že ste rodičmi ;o) Svoje rozhodnutie napíšte do štvrtku 16.04. v komentári pod týmto článkom (pozor, nie na FB, ani na LinkedIn, ani do (s)mailiku, ale priamo na web stránke, kde je text uverejnený, čiže tu ;o). O týždeň v nedeľu (19.04.) tu na mojej stránke zverejním ďalšiu kapitolu podľa preferencií vás, čitateľov (spočítam hlasy za Veve aj za Viki a kto získa viac, tadiaľ sa pôjde ďalej ;o).

Teším sa na vaše hlasovanie i pokračovanie nášho spolOČNÉHO DOBROdružstva o týždeň ?

*Knižka je, podľa mňa, vhodná pre deti vo veku 9-13 rokov.

**Text je zatiaľ neupravený, takpovediac z prvej, preto v ňom budú isto chyby a preklepy ;o)