Môj svet býval 3D a pestrofarebný, teraz sa zmrskol na 2D a zosivel.

Dnes je to presne rok, čo som prestal piť.

Prvýkrát som cítil alkoholické opojenie asi v pätnástich, keď sme boli na svadbe môjho strýka. Pamätám si, ako ma prekvapil húpajúci sa svet a nečakaná veselosť, ktorou som odrazu oplýval.

Keď som mal sedemnásť, dostavila sa prvá opica, spojená so stratou predných zubov. Stretávka po dvoch rokoch od základky.

Na výške už boli opijáše pravidelné, aj keď skutočný prelom v mojom alkoholizme a neutíchajúca potreba piť sa mi spája s nástupom na miesto vychovávateľa na detskej ortopédii na Hlbokej. Priveľa rakoviny a nepochopieľnej smrti, to všetko bolo za triezva neúnosné. To bolo ešte počas výšky.

Skončil som výšku a začal učiť. Alkohol mi v tom čase už veľmi chutil a umelecká duša bola často smädná. Popri škole som chvíľu hrával v jednom podniku, kde ma neraz pozývali štamgasti na kadečo fajnové a ja som nikdy neodmietol.

Pil som dobrých dvadsať rokov, pričom som pil stále viac. Posledné roky bývala večerná dávka približne pol litra tvrdého a do toho pár pív. Každý návrat z práce domov sprevádzalo 4-5 panákov a na privítanie a potom pomalé popíjanie dlho do noci. Mám dobrý metabolizmus, tak aj keď sa stalo, že ma ďalší deň ráno zastavili policajti a ja som fúkal, nenafúkal som. Chytil som už aj také alko grify, akože som fľašu, ktorú som v noci dopil, doplnil pred spaním vodou, aby doma nezistili, ako veľa pijem, alebo som mal na tajňáša kúpenú ďalšiu fľašu (rovnakú, ako bola tá verejne viditeľná), ktorú som v prípade potreby (keď som verejnú príliš rýchlo vypil), vymenil a prázdnu som potom nenápadne niekde vyhodil.

Párkrát som sa za tých dvadsať rokov aj riadne opil, ale bola to skôr výnimka, väčšinu času okolie prehnané požívanie alkoholu z mojej strany s veľkou pravdepodobnosťou vôbec nezaregistrovalo. Ako som vravel, dobrý metabolizmus a tiež fakt, že sa chovám ako cviknutý odjakživa a teda moje blbnutie ľudí nijako neprekvapilo.

Pred rokom som si naplno uvedomil, že ma alkohol pripravil o jednu z najdôležitejších hodnôt. Stratil som slobodu. Mnohé veci som začal podriaďovať potrebe piť, hneval som sa, keď som musel ísť večer po dcéru na stanicu, aj keď vo všeobecnosti šoférujem rád, len teraz to znamenalo, že si nemôžem vypiť, lebo zas tak dobrý metabolizmus nemám ani ja. Cítil som, že alkohol otupil moju vôľu vnútornú silu. Prišlo rozhodnutie. Prestal som zo dňa na deň. 6.9.2020.

Prvé dni som spával maximálne 2-3 hodiny denne, viac sa nedalo. Zobudil som sa v noci o druhej a už som nezabral. Je mi to záhadou, ale ani po dvadsiatich rokoch permanentného chľastania som po skončení nemal žiadne fyzické prejavy absťáku. Len chuť bola obrovská a zvyk. Ten som odpálil čajom. Pil som aj 3-4 litre čaju denne. Chuť som odpálil fajčením fajky, bafkal som omnoho viac, než kedykoľvek predtým. V marci som pocítil túžbu bežať. Vybehol som z domu, prebehol kilometer a myslel, že umriem. Pred tým som prekonal koronu a jej pozostatky spolu s fajčením mi skrkvali pľúca ako keď vysajete všetok vzduch z mikrotenového sáčku. Začal som behať každý deň a pomaličky som pridával. V apríli už to boli 3 kiláky, v máji 10, v júni 15, koncom júla hádam dvadsať. Je september a ja dám do dvoch týždňov maratón, aj keby som tam mal umrieť 😊 Za posledný rok som nabehal približne tisíc kilometrov, toľko litrov alkoholu som predtým pil ročne. Tak vlastne žiadna prehnaná zmena. Jeden kilometer za jeden  liter. To je fér.

Ps: Môj svet býval 3D a pestrofarebný. Teraz sa zmrskol na 2D a zosivel. Ale stále tak nejako verím, že ho raz opäť nafúknem a zmaľujem, ako zákon káže. Mám len jedinú podmienku. Bez alkoholu.

 

Držte mi palce..

Autor: Dávi;D Králik

Páčil sa vám tento príspevok? Podeľte sa s ostatnými:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *