Neznesiteľná ľahkosť pitia

Keď som bol dnes ráno behať, bolo hnusne, fučalo, pršalo, teplota/chladnota šesť stupňov, ale pocitovo snáď nula a od neznesiteľnej ľahkosti bytia, ktorú som počas behu zažíval, to bol len krôčik k tomuto blogu 🙂

Od chvíle, čo vyšiel môj rozhovor s Karčim na Nku mi prišlo veľa správ. Píšu ľudia, známi i neznámi.

Dostal som niekoľko návrhov na psychoterapiu. Isto by sa mi zišla, koniec koncov, asi každému, koho poznám. Myslím, že sa k psychoterapii raz dostanem, zatiaľ sa na to ešte necítim, možno som na ňu príliš slabý, príliš silný, málo odvážny, priveľmi hrdý, nechávam však „on hold“, uvidíme, či sa k nej niekedy rozkývam.

Dostal som pozvanie do skupiny anonymných alkoholikov, to ma neláka, som síce alkoholik, no nie anonymný. Viem si predstaviť, že sa stretnem s partičkou ľudí a budeme sa na rôznych alkozážitkoch spoločne rehniť pri ohni a spievať Pijte vodu a nepite rum od Jarka Nohavicu a niektorí z tých ľudí budú mať odpité to, čo ja, niektorí viac a niektorí menej a pokojne aj takí, čo pijú občasne. To si viem predstaviť. Ale to je asi iné, než spomínaná ponuka.

Ozvali sa mi aj ľudia s prosbou o pomoc ohľadom alkoholizmu. Tu žiaľ pomôcť neviem. U mňa to bolo jednoduché. Rozhodol som sa, že stačí a stačilo. Alkohol som nahradil čajom a nespavosť, ktorá ma bez akoholu nenechala spať :D, som začal riešiť behom. Stačí 5-7 kilákov denne a človek spí jak nemluvňa. Pridal som cvičenie Tai chi, meditáciu, prácu s keramikou a písanie knižky a na alkohol už neostal žiaden čas 🙂 Ale netrúfnem si nikomu radiť, ako prestať piť, alebo ako pomôcť prestať piť niekomu z rodiny.

Dostal som pozvanie do nejakej relácie, kde ľudia, ktorí prekonali závislosť, zdieľajú svoju skúsenosť. Na to ešte bude čas. Aj keď som si istý, že sa k alkoholu už nevrátim, rok a pol je príliš krátka doba, aby človek mohol začať robiť ramená 🙂 Tak skúsme dať päť rokov bez alkoholu. Ak o päť rokov ešte stále nebudem piť a ak si spomeniem, ozvem sa. Zatiaľ čo tým prvým spomínaným som si istý, to druhé je neisté, v poslednom čase sa mi stáva, že prídem na workshop a úplne zabudnem, čo som vlastne chcel robiť 😀

Na záver ešte spomeniem množstvo ľudí, ktorí či už priamo pod Karčiho textom, alebo v súkromných správach vyjadrili podporu, bez hodnotenia, ponuky, otázky, len že mi držia palce. Týmto všetkým ďakujem 🙂

V prvom poryve vetra, alebo ak chcete, prvej kapitole môjho denníka bývalého alkoholika (https://davidkralik.sk/lord-of-the-drinks/) som spomínal, že sa môj svet scucol na 2D a zosivel. Neviem, čím to je, ale aktuálne vyzerá môj svet asi takto:

(Ide o obálku z mojej novej knižky V Jablku, ilustrátorka Barborka Repková vystihla môj stav neznesiteľnej ľahkosti úplne dokonale ;o)

 

Carpe diem 🙂

 

autor: Dávi;D Králik

 

Páčil sa vám tento príspevok? Podeľte sa s ostatnými:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *