O pečive, burcovaní sestričiek a štyridsiatich centimetroch

Chlapec, tak 4-5 rokov, veselo vykračuje Kauflandom, drží mamu za ruku, keď prechádzajú okolo pečiva, vidí, ako práve upečené rožky padajú na zem. Pustí mamu a začne zbierať. Pribehne predavačka a poďakuje mu..

 
alebo
 
Pred nemocnicou sa pošmykne stará pani, ktorá čaká na odvoz sanitkou. V zápätí pri nej zastane okoloidúca pani a spolu s ďalším postarším pánom zburcujú sestričky, ktoré odchytili vo vestibule, dokonca v snahe pomôcť urýchliť odvoz, volajú na 112-tku. Úplne cudzí ľudia..
 
alebo
 
V kaderníctve práve kaderníčka odstrihla svojej „obeti“ cop dlhý 40 centimentrov, ktorý poputuje na výrobu parochne pre onkopacientov. Následne ešte vykúzli fajnový účes. Na otázku: „Koľko to bude stáť?“ pani kaderníčka pokrúti hlavou a s kľudom Angličana zahlási, že nič, vraj, aby tiež aspoň trošku prispela..
 
alebo
 
No, to je jedno..Dôležité je, že skutočným požehnaním nie je privilégium veľa dostávať, ale mať silu a príležitosť veľa dávať..
 
Autor: Dávi;D Králik
Páčil sa vám tento príspevok? Podeľte sa s ostatnými:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.