Mám nové tri nealko záŽItky, tak po Tolkienovi (Lord of the drinks) a Kunderovi (Neznesiteľná ľahkosti pitia), prichádza sám veľký Shakespeare a jeho Piť, či nepiť? 🙂
V poslednom čase veľmi otvorene hovorím o svojej závislosti. Zámerne nepíšem bývalej, lebo závislosť je večná, čiže je len otázkou, či ju človek praktizuje, alebo abstinuje. Radím sa k tej druhej spomínanej skupine 🙂 Na jednom zo školení som v nejakom momente okomentoval, že kým som denne píjal, nebol som taký striktný, čo sa týka dodržiavania času. Potom školenie pokračovalo a potom skončilo. Asi o mesiac neskôr som mal mentoring s jedným z účastníkov a keď som mu spomínal, že riešim náročnú zdravotnú situáciu s mamou, veľmi ma posmeľoval, aby som si pod tlakom nevypil. nechápal som to, na alkohol som myslel tak prvé tri mesiace po ukončení pravidelného požívania, no teraz, viac než rok a pol po tom, ostal alkohol ďaleko v zabudnutí. presne vám to nepoviem, ale budeme od seba cca 2500 km 🙂
—
Kolegyňa, ktorá učí chémiu sa ma pýtala, či nemám takú fľašu-placatku. Potom sa zháčila a vraví: „Jeminenku, prepáč, vôbec mi to nenapadlo.“ A ja jej vravím: „Jeminenku, v pohode A čo ti nenapadlo?“
—
„Dávid a ty si bol alkoholik?“ spýtal sa ma jeden z mojich ôsmakov, ktorý zrejme dávnejšie zachytil Karčiho Karol Sudor rozhovor v N-ku. Tak mu vravím, že hej. Chvíľu sa o tom rozprávame a mne napadne, že by podobný rozhovor možno uvítali aj ostatní parťáci z mojej triedy, a tak som navrhol deckám, že by sme zo mňa spravili na etike živú knihu-alkoholika a následne sa pobavíme aj o závislostiach celkovo. „Budeme sa baviť o mojej trinástej komnate, čím vás pozývam do veľmi citlivej osobnej zóny, kde som zraniteľný, preto vás prosím, pokúste sa ostať bezpeční.“
Porozprával som im svoj príbeh, o prvej skúsenosti s alkoholom asi v pätnástich na strýkovej svadbe, o druhej skúsenosti na stretávke zo základnej školy po pár rokoch, o vysokej škole a krúžkoviciach, o práci v nemocnici a potrebe ventilovať alkoholom smrť, o hraní v bare a spokojných štamgastoch, ktorí pozývajú, keď sa im muzika pozdáva.. Dovolil som si požičať pre lepšie pochopenie zákernosti závislosti paralelu z filmu Rok ďábla. Všetko je v pohode, kým kráčaš do kopca, lebo vtedy vieš kedykoľvek zastať, no keď prekročíš vrchol a začneš zostupovať, poháňa ťa sila zvonku, ktorá ťa tlačí a kopec je stále strmší a strmší a zastať je čím ďalej tým ťažšie. Problém je, že nikto nevie, kde sa ten vrchol a bod zlomu, nachádza. V rozprávaní som sa dostal až k 6.septembru 2020, kedy som sa rozhodol prestať piť a vziať si nazad svoju slobodu. Nasledoval časopriestor na ich otázky.
Bál som sa, či neostanú ticho, alebo či sa nebudú pýtať somariny. Ani jedno sa nestalo. Pýtali sa, ako som dokázal prestať po toľkých rokoch sám piť, tak som im vravel, že som k tomu potreboval: Jedno jasné rozhodnutie, že Dosť!, rodinu, priateľov, hektolitre čaju, stovky nabehaných kilometrov, keramiku a gitaru 
Pýtali sa ma, prečo som to neporadil aj iným alkoholikom, tak som vravel, že mám strach radiť druhým, lebo to, čo funguje u mňa, nemusí u iných a mudrovaním vo veciach, ktorým nerozumiem, by som mohol iných ohroziť. Pýtali sa ma, či myslím niekedy na alkohol. Vravel som im, že už dávno nie. Prvé mesiace sa mi to stávalo, teraz už alkohol nie je na programe dňa. Pýtali sa, či som si odvtedy nenalial a potom to zas nevrátil nazad. Nenalial. Pýtali sa ma, prečo som si nalieval z fliaš, ktoré sme mali v poličke a potom to zložito kamufloval, aby si rodina nevšimla, koľko som vypil, keď stačilo kúpiť alkohol na tajňáša, niekde si ho skryť, a piť ten a nepiť ten, ktorý sme mali v poličke. Na to som im nevedel odpovedať 
Nabudúce by som s nimi na etike rád nadviazal a vhupsol do témy závislostí celkovo. Prečo sú nebezpečným životným spoločníkom, aké iné závislosti na nás striehnu, ako minimalizovať riziko, že nás niektorá z nich drapne. Držte nám palce, je to dôležitá téma…
8.3.2022, deň, kedy som prvýkrát v živote pozval svojich žiakov do svojej trinástej komnaty.
Autor: Dávi;D Králik
