Prečo práve ja?

Asi to poznáte. Sú dni, keď sa poobzeráte okolo seba a cítite sa ako úplní “lúzri”. Zistíte, že z vašich rovesníkov sa každý (alebo aspoň každý, na koho si v tej chvíli spomeniete :o) niekde “uchytil”, niečo znamená, každému život nadeľuje plným priehrštím, zatiaľ čo vás, z nepochopiteľných dôvodov, ignoruje.

A potom sa, zrejme náhodou, hrabete v starých fotografiách a objavíte…

 

…Hlboká, detská ortopédia (veľmi, veľmi dávno)

“Dávid, my by sme si chceli skúsiť zašermovať,” vraví mi krpec, ktorý sa narodil bez rúk a na Hlbokej je už ako inventár. (Vedeli, že sa venujem šermu, vždy som bol tak trochu chválenkár :o). Trochu sa pomrvím, očami prebehnem jeho kýpte (je už po druhej operácii a ešte niekoľko mu ich lekári sľubujú, aby sa dočkal aspoň trochu “funkčných” rúk), potom pozriem na jeho potenciálneho súpera, beznádejne pripútaného k lôžku. “Ja neviem, chalani. Fleuret je dosť ťažký a treba pri tom aj trochu pobehovať a poskakovať.” Zmĺknem.

O dva dni neskôr som videl najfenomenálnejší zápas svojej šermiarskej kariéry…

Priatelia, usmievajme sa na upršaný svet, lebo dnes je krásny deň :o)

Autor: Dávi;D Králik


(Tento text bol pôvodne uverejnený na: https://davidkralik.blog.sme.sk/c/193804/Preco-prave-ja.html)

Páčil sa vám tento príspevok? Podeľte sa s ostatnými:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *