Vlaky dnes meškajú dobrých päťdesiat minút.
Na stanici v rade stojí nervózny chlapík a pod chvíľou pozerá von na zmeškaný vlak, ktorý stojí pri nástupišti číslo jeden. “Poprosím vás ten integrovaný lístok za 2,10. Ak ten vlak pôjde teraz, tak mi ho rovno môžete označiť.” Pani v okienku nie veľmi priateľsky poznamená, že vzhľadom na aktuálne meškania všetkých vlakov na tejto trati, nikto netuší, či odíde teraz alebo o hodinu. “Veď mi dajte ten s označením a ak tu bude ten vlak stáť ešte o hodinu a pol, tak vám lístok prinesiem k zámene,” zažartoval. Pani sa zamračila ešte viac a s plnou vážnomi vyhlásila, že takýto lístok nie je možné vrátiť. Napokon teda chlapík dostáva integrovaný lístok, bez označenia začiatku platnosti.
Odíde od okienka, no tesne predtým, ako vyjde z čakárne von, zarazí sa. Váhavo otvorí peňaženku a preráta peniaze. Následne sa zvrtne na opätku a je opäť nazad pri okienku. Pani prevráti oči. Chlapík sa ospravedlňujúco usmeje. “Prepáčte, ale uvedomil som si, že som pri tej našej veselej debate zabudol zaplatiť. Viem to, lebo som mal v peňaženke len papierové peniaze a všetky tam ostali bezo zmeny.” Pani skamenie, potom sa usmeje. “Ďakujem,” povie rozpačito, “toto by spravil málokto. “Ale prosím vás, to je samozrejmosť,” mávol rukou a odišiel.
Niekedy stačí ku šťastiu málo…samozrejmosť
Autor: Dávi;D Králik