Si iná ako my. Choď preč!

Bola veľmi osamelá. Nikam a k nikomu nepatrila. Všetci o nej vedeli, že je divná…Žila na morskom dne, neďaleko pobrežia a nemala priateľov. Bola síce rybou, no ryby ju pre jej krídla nikdy medzi seba neprijali. Vraveli: „Si iná ako my, máš krídla. Choď preč!“

–

Raz sa akousi náhodou dostala tesne ku hladine a uvidela morské čajky, ktoré práve lovili. Keď si všimla ich krídla, div nezakričala od radosti. Mohutne sa rozohnala chvostom a vzniesla sa nad hladinu. Letela dobrých päťdesiat metrov. Ako tak letela, zavolal na čajky: „A ja som jedna z vás…“ Jej tichý hlas však zanikol v odmietavom škriekaní: „Si iná ako my, máš chvost a šupiny a…vôbec. Choď preč!“

Keď dopadla na hladinu, prestala sa hýbať a jej bezvládne telo pomaly klesalo do morskej priekopy. Ľahučko ako pierko pristála na dne a tam plakala. Cez zaslzené oči si ani nevšimla ako sa k nej blíži stará veľryba. Zastala kúsok od nej a zamyslene ju pozorovala. *

Po chvíli sa ozvala: „Neplač, videla som ryby ako ty. A poznám miesto, kde bývajú. Ak chceš, ukážem ti ho. Plávaj tesne za mnou, lebo sa schyľuje k veľkej búrke.“ Nečakajúc na odpoveď, vyrazila pozdĺž priekopy. Plávali asi hodinu, keď sa tesne pred nimi zjavil húf rýb. Naša rybka si div oči nevyočila, keď uvidela, rovnaké krídla, ako mala ona. Šťastne sa otočila k veľrybe, no tá už plávala späť. „Ďakujem,“ zašepkala a pridala sa k ostatným rybám.

Strhla sa búrka. Ryby sa držali pohromade a zamierili rovno k hladine. Mohutne sa rozohnali chvostami a vzápätí sa vzniesli nad hladinu. Letela spolu s nimi a bola šťastná. Sotva pár metrov od nej bol čln a v ňom starec. „Čo ten tu robí? Nevidí, že je búrka?“ prebleslo jej hlavou, no o chvíľu sa so svojimi novými priateľkami opäť ponorili do vody a rybár zostal len matnou spomienkou.

Autor: Dávi;D Králik

*Táto rozprávka bola pôvodne publikovaná na mojom sme.blogu: https://davidkralik.blog.sme.sk/c/52177/Si-ina-ako-my-Chod-prec.html Dnes som ju oprášil a použil v rámci dištančného vzdelávanie. Decká dostali do skupín zadanie, že si majú prečítať prvú časť rozprávky a domyslieť pokračovanie, pričom som im nedal prečítať, ako som príbeh dokončil ja (modrú časť nevideli). Nech sa páči, ich pohľad na to, ako táto rozprávka pokračuje od vety „Zastala kúsok od nej a zamyslene ju pozorovala.“

1.žiacke pokračovanie

Ako upadala na dno, stretla veľrybu, ktorá bola veľmi ochotná a osamelá tiež. Trochu sa zarozprávali a veľryba jej povedala svoj príbeh o tom, ako ju deti nemali rady preto, lebo bola príliš veľká a iná ako oni. Smutná rybka si povedala že nie je na tom až tak zle a byť inou, neznamená, že je zlá. Z rýb sa stali najlepšie kamarátky a všade chodili spolu.

2.žiacke pokračovanie

Keď našla veľryba čajku chcela ju najprv zjesť ale potom sa skamarátili, Čajka sa jej snažila utiecť, ale nakoniec sa rozhodla, že to nemá cenu. Najprv sa jej čajka bála, ale zistila, že je to super veľryba. Plavili sa po mori, kým nenašli upokojenie a mier. Nakoniec spolu bývali na dne oceánu.

3.žiacke pokračovanie

Veľryba začala rybu utešovať a začala sa s ňou rozprávať, ochraňovala ju pred ostatnými rybami a čajkami, boli best friends a žili šťastne, až kým tie čajky tú rybu nezjedli, happy end – XD

4.žiacke pokračovanie

Nakoniec sa prihovorila malej lietajúcej rybe: „Si smutná?“ „Áno som,“  odpovedala malá lietajúca ryba. „Tak ťa zbavím tvojho trápenia, ale zato mi urobíš najprv jednu službičku.“ „Akú?“ Veľryba otvorila ústa a povedala: „Keďže si taká maličká, skús mi vyčistiť moje zuby.“ Malá ryba doplávala do veľrybích obrovských úst. Veľryba ju zhltla a zožrala. Malá lietajúca ryba bola zrazu v nebi a uvidela ďalšie lietajúce ryby.

5.žiacke pokračovanie

Ešte prišla bižšie a povedala jej, že videla stádo rýb, ktoré vyzerajú ako ona. „Chceš? Zavediem ťa tam.“ Rybka povedala: „Jasné.” Putovali po océane a po niekoľkých mesiacov našla konečne svôj druh. Hneď ju prijali. Dokonca jej dali meno. Konečne si žila, ako chcela.

Metodická časť pre (m)učiteľov:

Zadanie (POZORne ho prečítajte, než začnete pracovať!)

1/ Prečítajte si začiatok rozprávky.   8:05

Bola veľmi osamelá. Nikam a k nikomu nepatrila. Všetci o nej vedeli, že je divná…

Žila na morskom dne, neďaleko pobrežia a nemala priateľov. Bola síce rybou, no ryby ju pre jej krídla nikdy medzi seba neprijali. Vraveli: „Si iná ako my, máš krídla. Choď preč!“

Raz sa akousi náhodou dostala tesne ku hladine a uvidela morské čajky, ktoré práve lovili. Keď si všimla ich krídla, div nezakričala od radosti. Mohutne sa rozohnala chvostom a vzniesla sa nad hladinu. Letela dobrých päťdesiat metrov. Ako tak letela, zavolal na čajky: „A ja som jedna z vás…“ Jej tichý hlas však zanikol v odmietavom škriekaní: „Si iná ako my, máš chvost a šupiny a…vôbec. Choď preč!“

Keď dopadla na hladinu, prestala sa hýbať a jej bezvládne telo pomaly klesalo do morskej priekopy. Ľahučko ako pierko pristála na dne a tam plakala. Cez zaslzené oči si ani nevšimla ako sa k nej blíži stará veľryba. Zastala kúsok od nej a zamyslene ju pozorovala….

2/Spoločne v skupine vymyslite, ako rozprávka skončí. 

Len ústne sa dohadujete – brainstorming (búrka nápadov)

a/každý hovorí čokoľvek, čo mu napadá, nápady sa nehodnotia, nekritizujú, jeden člen tímu ich zapisuje. (miesto otáznikov sem píše jeden z vás nápady)

???????????????

b/Keď máte dosť námetov, ako rozprávka skončí, jeden z nich vyberte. (miesto otáznikov napíšte vami vybratý nápad)

????????????????

3/Koniec, ktorý ste vybrali, napíšte minimálne 5 vetami (sem do bodu 3) 

(miesto otáznikov píše jeden z vás pokračovanie rozprávky, ostatní mu diktujú)

???????????????

4/Návrat do veľkej skupiny a prezentácia (prečítame „konce“)  8:25

5/Reflexia (spoločne na konci hodiny):  8:35

– Pri práci v mojej skupine som cítil:

Radosť, Smútok, Spokojnosť, Strach, Zvedavosť, Hnev, Hrdosť, Hanba, Úžas, Nezáujem, Pobavenie, Znechutenie

-Prečo som cítil práve toto, čím to bolo?

-Komu som počas práce prejavil úctu?

-Kto prejavil úctu počas práce mne?

-Podarilo sa mi dnes urobiť na hodine niečo, čo súvisí s mojou osobnou výzvou?