Ukážka štandardného mentoring rozhovoru (rozhovor zasadený v tradičnej štruktúre)

Práve finišujem s novou mentoring metodikou (pre Show your talent). Snažím sa, aby bola veľmi praktická a nevedecká a použitelná pre každého, kto by rád začal mentorovať v škole. V závere metodiky ponúkam fiktívny mentoring rozhovor, riadne zasadený do štandardnej mentoring štruktúry. Ak by niekoho zaujímalo, ako taký štandardný mentoring rozhovor môže vyzerať, ponúkam ho v tomto blogu, samozrejme aj so štruktúrou, podľa ktorej zvyčajne počas mentoringu postupujeme 🙂

Mentoring rozhovor trvá štandardne približne 40-45 minút a prebieha v 4 krokoch:

1/Učiteľ (Pozdieľa, ako sa mal na hodine a čo sa mu poDARilo)

2/Mentor (Dá učiteľovi vyvážený feedback)

3/Spolu  = Zákazka/Rozbubranie/Lievik, Akcia (Učiteľ a mentor si ujasnia, o čom budú hovoriť, pozvŕtajú sa v téme, stanovia si konkrétne kroky, ktoré učiteľ podnikne pri ďalšom pokuse)

4/Učiteľ (mentor si pýta feedback na rozhovor a učiteľ mi ho dáva)

Nech sa páči, takto nejako potom ten rozhovor môže vyzerať v praxi:

1/Učiteľ

Mentor: Tak ako bolo?

Učiteľ: Nič moc, vôbec mi to dnes nevyšlo.

Mentor: Hmmmm, asi by som sa mal teraz spýtať, čo ti nevyšlo. (Smiech). Ale mňa by zaujímalo, čo ti vyšlo, tak daj zo 3 veci, za ktoré by si sa dnes pochválil.

Učiteľ: (ticho)

Mentor: (ticho)

Učiteľ: (Opatrne začína hovoriť.) Noooo, mal som pripravené inštrukcie na papieri, ako sme sa minule dohodli. Tiež som mal časový plán na hodinu. A na konci hodiny som si vypýtal spätnú väzbu.

Mentor: Fíha, to znie super. Napadá ti ešte niečo:

Učiteľ: Deťom sa hodina páčila.

—

2/Mentor

Mentor: Teraz ja?

Učiteľ: Hm.

Mentor: Tak idem na to. Nech sa páči, tu je môj feedback. (Mentor hovorí s úctou a láskou.) Ako pozitíva vidím…

+Bolo skvelé, že si na začiatku jasne zadefinoval cieľ, lebo decká vedeli, na čo sa sústrediť

+Výborný časový manažment, hodina začala aj skončila v stanovenom čase

+Parádna práca s chybou, keď Jožko povedal nesprávnu odpoveď, zvolal si „Toto je veľmi užitočná chyba“ a následne si nechal deti, aby uvažovali, prečo.

Priestor na zlepšenie, alebo mínusy…

-Počas skupinovej práce bola asi štvrtina žiakov, ktorí nepracovali.

-Prezentácie výstupov boli zle načasované, posledné dve skupiny už museli odprezentovať z rýchlika a trieda už im nevenovala pozornosť

-V záverečnom feedbacku si položil veľmi širokú otázku „Ako ste sa mali na hodine“ a odpovede, ktoré prišli, boli málo prospešné pre tvoj rozvoj „Mal som sa dobre“.

—

3/Spolu

a)Zákazka:

Mentor: Niečo si povedal ty, niečo ja, niečo je možno len v tvojej hlave. Pripomínam, že našim veľkým cieľom je zvládnutie skupinovej práce, k tomuto cieľu smerujeme. Z toho, čo sme dnes otvorili, alebo aj z toho, čo nie, o čom sa budeme baviť? Čo je dnešná zákazka, čo chceme riešiť?

Učiteľ: Hm, mňa zaujal ten tretí mínus, teda prezentovanie po skončení skupinovej práce. Toto vnímam totiž už dlhšie a tak, ako to vyzeralo na tejto hodine to vyzerá väčšinou.

Mentor: Rozumiem správne, že našou dnešnou témou je „Zvládnutie záverečných prezentácií tak, aby mali všetci žiaci rovnako vhodné podmienky na odprezentovanie“?

Učiteľ: Nooo, ak si pod tým môžeme predstaviť, že sa nebudeme musieť v závere prezentácii hnať a všetci ostatní spolužiaci budú prezentujúcich počúvať, tak áno.

b)Rozbubranie:

Mentor: Prečo je pre teba dôležité, aby bol záver v tom duchu?

Učiteľ: Lebo tou prezentáciou preberáme vlastne nové učivo.

Mentor: Ešte niečo?

Učiteľ: Nooooo a príde mi to neúcta voči tým prezentujúcim. A keď tak nad tým rozmýšľam, tak vlastne aj istá životná zručnosť. Že vlastne zvládnem sústredene počúvať a vnímať prednášajúceho. To by sa deckám mohlo hodiť, keď sa budú učiť na vysokej škole, alebo na nejakých konferenciách.

Mentor: Aha, len sa uistím, či rozumiem správne, že sú tri hlavné dôvody. Za prvé, deti si tým počúvaním osvojujú, alebo utvrdzujú aktuálne učivo, za druhé, osvojujú si hodnotu úctu a za tretie, trénujú si zručnosť aktívne počúvanie, ktorá sa im zíde v budúcnosti. Ešte niečo?

Učiteľ: (ticho)

Mentor: (ticho)

Učiteľ: Už mi nič nenapadá.

Mentor: Čo si robil počas záverečných prezentácií ty?

Učiteľ: (prekvapene zažmurká, otázka ho zjavne prekvapila) Ja? Noooo, ja som najskôr sledoval a potom som vlastne musel stále upozorňovať tých, ktorí vyrušovali.

Mentor: (priateľsky sa usmeje a s LÁSKOU pošťuchne učiteľa) Dalo by sa teda povedať, že vlastne vyrušovali prezentujúcich žiaci a učiteľ?

Učiteľ: (smeje sa) Vlastne áno.

Mentor: Aká časť žiakov vyrušovala?

Učiteľ: (rozmýšľa)

Mentor: (ticho)

Učiteľ: (rozmýšľa)

Mentor: (ticho)

Učiteľ: Asi tak dve tretiny?

Mentor: Aha, tak ak správne rozumiem, tretina žiakov pozorne sledovala a počúvala záverečné prezentácie spolužiakov. Čím to bolo?

Učiteľ: (ticho)

Mentor: (má chuť opraviť svoju otázku, lebo má pocit, že učiteľ nerozumie, ale nakoľko pozná zásady mentorstva a práce s tichom, nevysvetľuje, neobmieňa otázku, nenahrádza ju inou, lepšou, len mlčí a čaká)

Učiteľ: To neviem. Myslím, že to mohlo byť tým, že sú poslušnejšie, alebo sú to kamoši tých prezentujúcich. Ale nie som si istý.

Mentor: Na čo by ti mohlo byť prospešné, ak by si to vedel?

Učiteľ: Mohol by som skúsiť podobne „upratať“ aj ostatných.

Mentor: Kedy vyrušuješ ty, napríklad na porade?

Učiteľ: (Vypleští oči a je zjavne zaskočený) Ja?!? No, ja asi vtedy, keď ma to nebaví. Alebo keď to je dlhé. Alebo…alebo keď to nemá zmysel, že sa trebars bavíme na porade o nejakej téme a mám pocit, že sa točíme stále dokola a každú pol hodinu sa vlastne vrátime späť a niekto povie to, čo už povedal niekto pred tou pol hodinou.

Mentor: Ktorú vlastnosť na tebe obdivujú tvoji kolegovia?

Učiteľ: (Už sa ani nesnaží skryť svoj údiv, len polohlasom opakuje mentorovu otázku) Ktorú vlastnosť na mne obdivujú moji kolegovia? Že robím veci naplno a vždy som dobre pripravený.

Mentor: (Na chvíľu sa zamyslel nad svojimi darmi a mentálne sa „odpojil“ od učiteľa. Tým stratil koncentráciu, „zletel z vlny“, na ktorej sa doteraz viezol. Nenapadá mu otázka, preto metakomunikuje) Teraz mi trošku odbehli myšlienky, tak si vezmem chvíľku time out, než položím ďalšiu otázku.

Učiteľ: (Usmeje sa, dokonca sa mu uľaví, lebo si uvedomí, že aj mentor je len človek a ticho čaká)

Mentor: Hm, stále nič, otázky si zjavne vzali dovču. (Zasmeje sa a rozhodne sa pre použitie barličky v podobe parafrázovania posledného počutého. Čo občas pomáha ako odrazový mostík, keď sa mentor zasekne. Zahľadí sa do svojich poznámok, prečíta si posledné odrážky a začne). Na moju otázku, čo na tebe oceňujú tvoji kolegovia si odpovedal, že tvoje nasadenie, vravel si, že ideš do vecí naplno a tiež tvoju prípravu.

Učiteľ: (prikývne)

Mentor: Povedz mi viac o tvojej príprave na hodinu, ktorú práve rozoberáme? (mentor je späť v hre)

Učiteľ: Najskôr som si pozrel, čo bude témou. Potom som si zadefinoval, čo si majú decká odniesť z hodiny. Následne som sa rozhodol pre skupinovú prácu s zvolil som si typ výstupu. No a nakoniec som si to hodil do odrážok na papier, pričom som si spravil aj taký „lightový“ časový plán.

Mentor: Waw, pridávam sa k tvojim kolegom. Toto je riadna pecka. Ako vyzeralo to zadanie, ktoré si spomínal?

Učiteľ: Rozdal som im dejepisný text a dostali za úlohu pripraviť plagát, ktorým čo najvernejšie vyjadria obsah textu. Plagát potom odprezentujú spolužiakom. Zadal som im čas na prácu, teraz si nespomínam, ale tuším to bolo pätnásť minút a požiadal som ich o reštauračný hlas. To je to, čo sme sa bavili na minulom mentoringu a funguje to parádne. Aby sa vzájomne nerušili, majú v skupine spolu hovoriť tak, ako by boli v reštaurácii. Čiže, oni sa počujú, ale z inej skupiny počujú len nejaký ševel, ale nerozumejú, o čom v inej skupine hovoria.

Mentor: Ešte mi napadá, spomínal si pätnásť minút na prácu. Koľko mala trvať prezentácia?

Učiteľ: To sme nemali zadané.

Mentor: A koľko času si mal vo svojom časovom pláne na prezentovanie?

Učiteľ: Desať minút. Na štyridsaťpäť minútovej hodine si viac nemôžem dovoliť.

Mentor: Koľko bolo skupín?

Učiteľ: Aha, už viem, kam tým smeruješ?

Mentor: Kam?

c)Lievik:

Učiteľ: Mal som päť skupín po štyroch žiakoch na skupinu. Ak povedzme prvá skupina prezentovala dlhšie než dve minúty, automaticky neostalo dosť času pre niekoho ďalšieho. Musím im v zadaní obmedziť aj čas na prezentáciu.

Mentor: Koľko budú mať na odprezentovanie plagátu?

Učiteľ: Najskôr som chcel povedať dve minúty, ale podľa mňa by sme to aj tak nestihli, lebo sú tam nejaké presuny, tak dám minútu a pol.

Mentor: Kedy im povieš, že budú mať presne minútu a pol na odprezentovanie?

Učiteľ: (rozmýšľa) Pridám to do zadania pred začiatkom práce.

Mentor: Vravel si, že je pre teba dôležité, aby počas záverečného prezentovania bola pri všetkých prezentáciách plná pozornosť ostatných a tiež, že sa nemusí počas nich nik hnať. Uviedol si, že je to dôležité jednak kvôli hodnotám ako úcta, taktiež preto, lebo sa pri tom decká vlastne učia a tiež, že tým získavajú zručnosť aktívneho počúvania do neskoršieho života. Keď si mi vravel zadanie, nič z tých troch vecí si tam neuviedol, kedy sa žiaci dozvedeli o týchto „dôvodoch“, prečo naozaj v závere aktívne počúvať?

Učiteľ: (ticho)

Mentor: (ticho)

Učiteľ: Nikdy! Myslíš, že by som im to mal povedať?

Mentor: Myslíš, že by si im to mal povedať?

Učiteľ: (smiech) Určite, môže im to pomôcť, lebo budú rozumieť, prečo to robia.

d) Akcia (Konkrétne kroky)

Mentor: Vyzerá to, že máš nejaké nápady, tak si ich poďme upratať.

Učiteľ: Určite upravím zadanie do skupinovej práce.

Mentor: Ako?

Učiteľ: Pridám tam čas 1,5 min na prezentáciu jednej skupiny.

Mentor: Čo spravíš, ak tvoje stopky budú ukazovať, že minúta a pol ubehla a skupina bude ešte stále prezentovať?

Učiteľ: (zarazene rozmýšľa) Zastavím ich a dám slovo ďalšej skupine. (zamyslí sa a dodáva) Ale aj to, že ich takto „tvrdo“ zastavím, jasne poviem v zadaní, aby s tým decká počítali.

Mentor: Ešte niečo?

Učiteľ: Ešte im v rámci cieľa hodiny poviem, prečo je dôležité, aby počas záverečnej reflexie aktívne počúvali.

Mentor: Prečo to je dôležité?

Učiteľ: (smiech) Lebo je to prejav úcty, tiež preto, že im to môže v budúcnosti pomôcť v rámci učenia sa a pomôže im to aj v tom, aby na budúcu hodinu, až im dám písomku, ovládali učivo.

Mentor: Kedy im toto povieš?

Učiteľ: Zároveň so zadaním… A pripomeniem im to aj tesne pred začiatkom prezentácií.

Mentor: To zadanie budeš mať napísané, alebo to dáš z hlavy?

Učiteľ: Budem ho mať napísané a prečítam im ho.

Mentor: Dáš zadanie len ústne, alebo aj písomne?

Učiteľ: (ticho)

Mentor: (ticho)

Učiteľ: Dám im ho len ústne.

Mentor: Prečo? (Otázku „prečo“ kladie mentor so záujmom a zvedavosťou, v žiadnom prípade z tónu hlasu a z položenej otázky neznie nespokojnosť, alebo spochybňovanie učiteľa.)

Učiteľ: Napadá mi, že ak by som im dal okrem ústneho aj písomné zadanie, nabudúce by už ústne zadanie nepočúvali, lebo by vedeli, že čo nezachytia, prečítajú si. Ale som OK s tým, že si budú robiť zo zadania poznámky oni sami.

Mentor: Fíha, to znie premyslene. Kedy vyskúšaš ďalšiu skupinovú prácu s takto upraveným zadaním?

Učiteľ: Tento týždeň musím písať štvrťročnú písomku, tak to nedáme, ale budúci utorok na tretej hodine.

Mentor: Je ešte niečo, čím by som ti mohol byť v našej dnešnej téme nápomocný?

Učiteľ: Nie, myslím, že je mi úplne jasné, čo spravím, ako a aj kedy (smiech)

—

4/Učiteľ

Mentor: Na záver by som ťa rád poprosil o spätnú väzbu.

Učiteľ: Bolo to super, ďakujem!

Mentor: (Uvedomuje si, že mu táto spätná väzba nič nedáva a že ak by ju prijal, vlastne by zrkadlil chybu, ktorú pomenoval medzi učiteľovými mínusmi. Ale aj keby nešlo o ZRKADLENIE, tak či tak, potrebuje porozumieť, v čom uspel a čo má nabudúce spraviť inak.) Ak by si bol filmár a mal by si vyrobiť upútavku na tento náš mentoring, pričom v tej upútavke by boli TOP momenty z nášho pokecu, čo by si tam dal?

Učiteľ: Všetko!

Mentor: Lenže upútavky bývajú krátke, takže musíme vybrať len nejakú TOPku.

Učiteľ: Ty si hrozný! (smiech) No dobre, pre mňa úplná TOPka bola otázka, keď si sa spýtal, kedy vyrušujem na poradách. To ma totálne zaskočilo a zároveň som si uvedomil, že sa to deje v dôsledku nedobrého manažmentu porady. A pridal by som ešte jeden moment, môžem?

Mentor: Sem s ním.

Učiteľ: Konfrontáciu s časom. Keď si mi nasvietil reflektorom desaťminútovú dotáciu a päť skupín. To bolo ako šupa medzi oči. Odrazu mi všetko dávalo zmysel. A jasné, aj ten šťuchanec, že vlastne niečo očakávam, ale decká o tom nevedia.

Mentor: Ďakujem. Nuž ale, filmári často natočia hodiny a hodiny materiálu a potom niektoré scény vôbec nepoužijú, lebo sa nehodia do finálneho filmu. Čo vystrihneš ty?

Učiteľ: ČOOOOOOO? Ty si hrozne tvrdohlavý, veď som ti vravel, že všetko bolo super!

Mentor: (Ticho prikývne a usmieva sa popod fúzy očakávajúc informáciu, v čom dnes zlyhal)

Učiteľ: No dobre, napadá mi jedna vec. Keď si sa ma pýtal, prečo je podľa mňa dôležité, aby ten záver prebehol pokojnejšie a s väčšou pozornosťou, nepoznal si moju odpoveď a tam podľa mňa bolo super, že si položil otázku. Ale keď si sa pýtal na čas, vedel si, že zistím, že riešením je stanoviť si presný čas a ten dať do zadania. Asi by som vystrihol otázky, týkajúce sa toho času a miesto nich by som tam vložil jednou vetou info – Skráť čas a jasne ho zadefinuj!

Mentor: Ďakujem, len sa uistím. To, čo vravíš je, ak budem mať nabudúce pevné presvedčenie, že poznám dobré riešenie, mám ti ho rovno povedať?

Učiteľ: Presne tak!

Mentor: Ďakujem za feedback i za dnešok!

Učiteľ: Ja tebe ďakujem!

Ak máte akékoľvek postrehy, podnety, otázky k tomuto mentoring rozhovoru, sem s nimi. Teda sem do diskusie, som mal na mysli 🙂

Autor: Dávi;D Králik