O minútu pol piatej. Pribieham pred Billu, kde je dohodnutý zraz presne na pol. Je tam len Sonička s bratom a rodičmi. Čas beží a nik ďalší tu nie je. „Tak nakoniec to bude fest komorná akcia, učiteľ a jedna rodina,“ hovorím a spolu s rodičmi sa zarehníme ;o)
Postupne sa nám podarí dovolať niekoľkým pôvodne prihláseným záujemcom, niektorí z nich hlásia meškanie, iní, neúčasť, nakoniec sa aj napriek beznádejnému začiatku zozbiera celkom sympatická partička asi desiatich rodín aj s kopou krpcov ? Prvou zaťažkávacou skúškou je temer hodinový výstup do základného tábora ;o)
Hneď po príchode sa pustíme do rozkladania stanov ?
Založíme oheň a poopekáme, aby sme hladní neboli ?
Stmieva sa a prichádza posledný oneskorenec aj rodičmi a mladším bráchom. „Hugo je náš vodiaci človek, náš psík totiž nevidí,“ komentuje Hugov ocino vchádzajúc do tábora ?
„Mlokyyyyyyyyyyy,“ volá niekto a potom „pijavicaaaaaa“ a o chvíľu vidím aj mloky aj to druhé, čo zrejme pijavicou nie je, v plastovom poháriku ?
A nakoniec ešte motýlik ?
Dohodneme sa, že decká zvieratká opäť pustia tam, kde ich chytili ?
Decká zaľahnú tesne pred polnocou, my, dospeláci, tesne po polnoci. V noci počujem z ktoréhosi stanu plač, potom zaspím. Ráno vstávam kdesi pred siedmou a vidím zopár detí vo vyhasnutom ohnisku. Po dospelákoch zatiaľ ani vidu, ani slychu. Ale nebojte, netrvá to dlho a deti behaním, dupaním, krikom a radosťou preberú k životu aj tých najskalnejších dospeláckych spáčov ?
Opäť rozrobíme oheň, poopekáme všetko, čo nám ostalo, doplníme o koláče, makovníky a kekse, Maxo s ocinom uvaria žihľavový čaj, skrátka raňajky pre kráľov. Inak to ani nejde, pred obrovským rodičovsko-detským derby ?
Upotení, upachtení, unavení a hlavne šťastní…čas vyraziť domov a zlúpať všetku špinu 😀
Adios, milí Felixáci a dozdivenia v pondelok v škole..
Autor: Dávi;D Králik