Mal „opušťák“. Sediac pri vode pozoroval druhý breh, vzdialený sotva päťdesiat metrov. Bezmyšlienkovite sa pohrával s malým nožíkom. Bol to nožík rybka, ktorý dostal ešte ako malý chlapec a odvtedy ho mal neustále pri sebe.
Odrazu sa stalo čosi zvláštne. Nech už to znie akokoľvek neuveriteľne, rybka pleskla chvostom a v okamihu bola vo vode. Nechápavo sledoval, ako sa rybka vzďaľuje od brehu. A rybka? Tá začala celkom nový život, nečudo, veď sa odrazu cítila ako ryba vo vode : )
Správa o malom dezertérovi obehla celý svet za jediný deň. Onedlho tu nebola jediná zbraň, ktorá by nepočula o „TEJ“ malej rybke. „Ale keď mohla ona, prečo nie ja?“ozývalo sa zo všetkých strán.
Druhý deň ráno to začalo. „No, to by tak hralo, to by sme sa na to pozreli, prečo by sme mali lietať sem a tam, vždy, keď si niekto zmyslí,“ povedali si guľky zo samopalov a pušiek a už sa aj kotúľajú k jamkám, kde s nimi šťastné deti hrajú „cvrnkačku“, kohútiky sa rozutekali hľadajúc nejaký slušný dvor so sliepkami a smetiskom a mušky, mušky odleteli otravovať život niekde inde : ) Slepé zbrane sa vybrali do sveta, a pretože nič nevideli, ťukali hlavňou po zemi pred sebou, aby do niečoho nebodaj nevrazili.
Pásy z tanku 007
sa celkom náhodou zoznámili s pásavcom
a vravia si: „Tak toto už hej, to by sa nám páčilo, vždy sme predsa túžili cestovať a poznávať exotické krajiny…“ A tank je odrazu bez pásov, no skôr než si to uvedomí, čaká ho ďalšie nepríjemné prekvapenie. Kolesá… Rozkotúľali sa do sveta, lebo piatych kolies u vozu vraj nikdy nie je dosť. A koniec koncov, mať o koliesko viac hádam nikoho nezabije : )))
Keď to všetko prehrmelo, nezostala na celom svete jediná zbraň, ktorá by chcela(mohla : ) zabiť…
Starý vojak dlho prešľapoval pri bráne. Napokon čosi zašomral, mykol plecami a nasadol na akýsi hrdzavý bicykel. Ani nezbadal, že má o koliesko viac, teda myslím tým ten bicykel samozrejme : ) „Vojna skončila, ide sa domov.“ Po ceste sa ešte zastavil na trhovisku a kúpil vianočný stromček.
Po zamrznutej hradskej sa na bicykli pomaly a neisto vezie starý vojak. Riaditka drží len jednou rukou, každú chvíľu len – len, že nespadne. V druhej ruke má prekrásny hustý stromček so žiarivou generálskou hviezdou na špici.
…toho roku nájdu pastieri Betlehem veľmi ľahko…
Ps: Takmer by som bol zabudol na atómovú bombu : ) Atómy sa zomkli a povedali si, že sa predsa nebudú rozbíjať, len tak pre nič, za nič. Hlavica bomby mala odrazu všetkých päť pokope (veď viete, atómy : ) a tak si uvedomila, že nechce viac vlastniť také nebezpečné telo. Vybrala sa teda do sveta. Ak ste náhodou v poslednom čase z akýchkoľvek príčin stratili hlavu, nezúfajte, možno už čoskoro stretnete našu hlavicu, ktorá si hľadá dôstojné telo : )
…mohol som mať vtedy tak osem rokov, v televízii bežali správy o tom ako imperialistická Amerika hrozí jadrovými zbraňami a Sovietsky zväz je pripravený odpovedať…ušiel som do svojej izby, schoval som sa pod posteľ a dlho som plakal…
PF 2020 …bez zbraní a zabíjania…
Autor: Dávi;D Králik
Túto rozprávku som napísal pred mnohými rokmi a bola uverejnená na: https://davidkralik.blog.sme.sk/c/74575/Vy-ste-to-este-nepoculi-svet-je-bez-zbrani-a-zabijania.html