Mnooooo, na etike ďalšia velice zaujímavá skúsenosť. Ako inak, bolo treba zachrániť svet…
..a to takým spôsobom, že extra látka (rozumej tenisová loptička) sa musela bez omeškania dopraviť k poslednej žijúcej rastlinke (dole pri zborovni). Každý mal samozrejme možnosť voľby, či sa aktivity zúčastní, alebo nie. Na akciu sa podujalo 8 statočných, ostatní sa rozhodli dnes relaxovať a čakať na výsledok záchrany sveta v teple triedy 
Nuž teda naši ôsmi išli prvýkrát, no už na schodoch im zázrak (v podobe tenisovej loptičky) padol a museli sa vrátiť nazad do triedy.
Potom druhýkrat, opäť neúspech. Lenže do tretice to dali a školou sa ozýval hurónsky oslavný rev a niet sa čo diviť, nie každý deň sa človeku podarí zachrániť poslednú žijúcu kvetinku a s ňou vlastne zároveň celý svet ;o) Zaujímavé bolo, že keď sme pri záverečnej reflexii pomenúvali, kto sa dnes ako mal, tí, ktorí boli v akcii, boli poväčšine plní silno pozitívnych emócií. Tí, ktorí nie, iba konštatovali, že sa dnes mali dobre a v pohode ;o)
Ps: Tesne po reflexii mi napadlo staré známe: Život nie je o počte nádychov a výdychov, ale o chvíľach, ktoré človeku vyrazia dych…hneď ďalší deň ráno som utekal deckám pozdieľať ?
PPS: Tá etika je naozaj parádny predmet ?
Autor: Dávi;D Králik